SÚRNA SPRÁVA !!!!!!

Zistila som, že okrem toho, že ľudia niekam chcú ísť (keď si napríklad prečítajú zaujímavý článok alebo vypočujú fantastické zážitky), potrebujú aj informáciu, že teraz je tá jedinečná a neopakovateľná možnosť tam ísť a vidieť či zažiť niečo, čo už viac nebude V opačnom prípade len hromadia svoje sny a píšu si zoznam, “kam by raz chceli ísť”. No a občas mi potom niekto napíše, napríklad syn, že otec už zomrel a nech jeho adresu vyradím… a ja to idem spraviť a vždy si ešte čítam, “kam by chcel ešte ísť” a kam už s istotou nepôjde. Málo kto si uvedomujeme, že okrem toho, že prestanú hrať predstavenie či odíde cirkus, môžeme proste prestať hrať a odísť aj my

Tu je o tom veľmi krátky, ale veľmi výstižný film: ONE MINUTE FLY

Preklad textov filmu pre tých, čo nevedia po anglicky:
One minute fly – Jednominútová mucha
Things to do before I die – Veci, čo mám urobiť, než umriem
Bite a coati – Uhryznúť nosáľa
Get drunk – Opiť sa
Party – Žúrovať
Fly up the highest tree – Vyletieť na najvyšší strom
See the jungle from above – Vidieť džungľu z výšky
Survive a bird attack – Prežiť útok vtáka
Skydive – Padať z oblakov
Fall in love – Zaľúbiť sa
Produce descendants – Splodiť potomkov
Whale watching – Pozorovať veľryby
Rescue someone – Zachrániť niekoho
Survive a spiderweb – Prežiť pavučinu
Bungee jumping – Skočiť bungee jumping
Find friends – Nájsť si priateľov
Plant a tree – Zasadiť strom
Relax – Relaxovať
Sing a song – Zaspievať pieseň
Survive a carnivore plant – Prežiť mäsožravú rastlinu
Being creative – Byť kreatívny
Have your last meal – Dať si posledné jedlo
Being happy – Byť šťastný
Draw a picture – Nakresliť obrázok
Forgive someone – Odpustiť niekomu
Shower underneath a waterfall – Osprchovať sa pod vodopádom
Make an enemy for life – Urobiť si nepriateľa na celý život
Survive a frog attack – Prežiť útok žaby
Grow a beard – Nechať si narásť fúzy
Send a message in a bottle – Poslať správu vo fľaši
Get desperate – Byť zúfalý
Watch the stars – Pozorovať hviezdy
The unique prehistoric one minute fly 10.000.000 B.C. – Unikátna praveká jednominútová mucha 10.000.000 pred Kristom
Get famous – Stať sa slávny
Make a film – Urobiť film

Želám Vám všetkým rýchle a úspešné plnenie Vašich snov a želaní!
Irena Chrapanová

Nezabúdaj na červený dáždnik…

On bol pilný a rozvážny mladík a ona krásne a múdre dievča. Zaľúbili sa do seba. Keď mal narukovať na vojnu, chcel jej dať nejaký darček. Niečo, čo by jej pripomínalo jeho lásku. Nemohol však za neho veľa minúť, lebo veľkú časť jeho úspor zhltli učebnice a skriptá.
Prešiel množstvom obchodov a obchodných domov. Tisíc raz zobral do ruky zamýšľaný darček a zasa ho vrátil nazad. Potom konečne kúpil obrovský, jasne červený dáždnik.
Pod veľkým červeným dáždnikom sa prvý raz rozlúčili, sľúbili si lásku až do smrti a rozhodli sa, že sa zoberú. Keď sa nasťahovali do nového bytu, dáždnik skončil v komore.
Uplynulo niekoľko rokov. Prišli dve deti, starosti, občas trocha zbytočného napätia, nuda, príliš dlhé mlčanie.
Jedného dňa večer sedeli na pohovke a zívali pred televízorom. Ona sa z ničoho nič postavila, rozbehla sa do komory a po chvíľke sa vrátila s červeným dáždnikom. Roztiahla ho. Vyletel z neho obláčik prachu. Posadila sa nazad na pohovku s otvoreným dáždnikom nad hlavou. Po nejakej chvíľke sa ku nej, pod veľký dáždnik, pritúlil on. Nežne sa objali.
A našli sny stratené pod závojom prachu každodennosti.

Muž a žena sa po dlhej známosti zobrali. Mali štyri deti, ktoré vyrástli a tiež si zobrali svojich partnerov. Večer po sobáši najmladšej dcéry prišli manželia domov. Boli sami. Zasa z nich bol pár. Sadli si ku stolu a pozerali sa na seba. Muž sa na dlho zapozeral na svoju ženu. A potom povedal: “Kto vlastne si?”

Nezabúdajte na červený dáždnik.

(preložené z knihy Paprsek SLUNCE pro duši, Bruno Ferrero)

Nesúď, lebo nepoznáš koniec tohto príbehu…

Žil kedysi jeden starý a múdry indián a ten mal prekrásneho a rýchleho koňa. Nie raz ho chcel niekto od neho kúpiť, no on ho nikdy nepredal. Keď mu jedného dňa tohto koňa ukradli, hovorili mu susedia: “Vidíš, vidíš, keby si toho koňa predal, mal by si aspoň peniaze, teraz nemáš ani koňa ani peniaze.” Bol to ale starý a múdry indián a tak len pokojne počúval, čo mu hovoria a odpovedal toto: “Nesúďte, lebo nepoznáte koniec tohto príbehu.”

Netrvalo dlho a kôň našiel cestu domov a indiánovi sa vrátil. No nielen to. Priviedol so sebou aj stádo divokých kobýl, ktoré sa k nemu pripojili v prérii. A tak sa stalo, že indián mal odrazu nielen koňa, ale aj kobyly. A susedia to komentovali takto: “Ešteže si toho koňa nepredal, teraz máš aj koňa, aj kobyly. Tak by si mal len pár peňazí a tie aj tak človek raz dva utratí.” No starý a múdry indián ich len opäť vypočul a povedal im: “Nesúďte, lebo nepoznáte koniec tohto príbehu.”

Starý indián mal syna. A tento syn začal nové kobyly cvičiť. Boli však veľmi divoké a jedna z nich ho tak nešťastne vyhodila zo sedla, že si zlomil obe nohy. Nemohol chodiť ani cvičiť kone ani pomáhať otcovi pri jeho dennej práci a celá dedina ho ľutovala: “To je nešťastie”, hovorili. “Jaj, keby si bol toho koňa predal”, vraveli starému a múdremu indiánovi, “nikdy by sa ti už nevrátil, nepriviedol by tie kobyly a tvoj syn by si nedolámal nohy.”  No starý a múdry indián im odpovedal stále rovnako pokojne: “Nesúďte, lebo nepoznáte koniec tohto príbehu.”

Prišla vojna. Každý boja schopný muž – otec či syn zobral svoju zbraň a išiel bojovať. V dedine ostali len starí ľudia a deti. Jediný, komu neodišiel syn do vojny, bol syn starého a múdreho indiána, lebo nohy sa mu ešte nezhojili tak, aby mohol behať. I každý závistlivo hovoril: “Ty sa máš dobre, tebe jedinému syn zostal doma. Ako dobre, že si toho koňa nepredal, lebo tak by si nepriviedol tie kobyly a tvoj syn by ich nezačal cvičiť a nezlomil by si nohy pred vojnou a išiel by bojovať a možno by sa už živý nevrátil…”  a starý a múdry indián zopakoval pokojne: “Nesúďte, lebo nepoznáte koniec tohto príbehu.”

… a ten príbeh tak pokračuje ďalej a ďalej, rovnako ako náš život. Nedovidíme na jeho začiatok a nepoznáme jeho koniec, a tak ho len môžeme žiť a tešiť sa z náhodného vetra, ktorý posunie našu loďku smerom k cieľu, ale aj keď dôjdeme k prekážke, nemali by sme strácať hlavu, ale veriť, že to je tá najlepšia možnosť pre nás, lebo nevieme, čo by sa stalo, keby tá prekážka nebola, keby naša loďka mohla ísť bez prestania ďalej. Nevieme, čo by bolo potom. A hlavne – nepoznáme koniec nášho príbehu

(voľne prerozprávané 23.12.2004, Irena Chrapanová)