Nesúď, lebo nepoznáš koniec tohto príbehu…
13. Marec 2010 - Irena Chrapanová
Zaradené pod O INDIÁNOVI
Žil kedysi jeden starý a múdry indián a ten mal prekrásneho a rýchleho koňa. Nie raz ho chcel niekto od neho kúpiť, no on ho nikdy nepredal. Keď mu jedného dňa tohto koňa ukradli, hovorili mu susedia: “Vidíš, vidíš, keby si toho koňa predal, mal by si aspoň peniaze, teraz nemáš ani koňa ani peniaze.” Bol to ale starý a múdry indián a tak len pokojne počúval, čo mu hovoria a odpovedal toto: “Nesúďte, lebo nepoznáte koniec tohto príbehu.”
Netrvalo dlho a kôň našiel cestu domov a indiánovi sa vrátil. No nielen to. Priviedol so sebou aj stádo divokých kobýl, ktoré sa k nemu pripojili v prérii. A tak sa stalo, že indián mal odrazu nielen koňa, ale aj kobyly. A susedia to komentovali takto: “Ešteže si toho koňa nepredal, teraz máš aj koňa, aj kobyly. Tak by si mal len pár peňazí a tie aj tak človek raz dva utratí.” No starý a múdry indián ich len opäť vypočul a povedal im: “Nesúďte, lebo nepoznáte koniec tohto príbehu.”
Starý indián mal syna. A tento syn začal nové kobyly cvičiť. Boli však veľmi divoké a jedna z nich ho tak nešťastne vyhodila zo sedla, že si zlomil obe nohy. Nemohol chodiť ani cvičiť kone ani pomáhať otcovi pri jeho dennej práci a celá dedina ho ľutovala: “To je nešťastie”, hovorili. “Jaj, keby si bol toho koňa predal”, vraveli starému a múdremu indiánovi, “nikdy by sa ti už nevrátil, nepriviedol by tie kobyly a tvoj syn by si nedolámal nohy.” No starý a múdry indián im odpovedal stále rovnako pokojne: “Nesúďte, lebo nepoznáte koniec tohto príbehu.”
Prišla vojna. Každý boja schopný muž – otec či syn zobral svoju zbraň a išiel bojovať. V dedine ostali len starí ľudia a deti. Jediný, komu neodišiel syn do vojny, bol syn starého a múdreho indiána, lebo nohy sa mu ešte nezhojili tak, aby mohol behať. I každý závistlivo hovoril: “Ty sa máš dobre, tebe jedinému syn zostal doma. Ako dobre, že si toho koňa nepredal, lebo tak by si nepriviedol tie kobyly a tvoj syn by ich nezačal cvičiť a nezlomil by si nohy pred vojnou a išiel by bojovať a možno by sa už živý nevrátil…” a starý a múdry indián zopakoval pokojne: “Nesúďte, lebo nepoznáte koniec tohto príbehu.”
… a ten príbeh tak pokračuje ďalej a ďalej, rovnako ako náš život. Nedovidíme na jeho začiatok a nepoznáme jeho koniec, a tak ho len môžeme žiť a tešiť sa z náhodného vetra, ktorý posunie našu loďku smerom k cieľu, ale aj keď dôjdeme k prekážke, nemali by sme strácať hlavu, ale veriť, že to je tá najlepšia možnosť pre nás, lebo nevieme, čo by sa stalo, keby tá prekážka nebola, keby naša loďka mohla ísť bez prestania ďalej. Nevieme, čo by bolo potom. A hlavne – nepoznáme koniec nášho príbehu 
(voľne prerozprávané 23.12.2004, Irena Chrapanová)
