SRÍ LANKA – perla oceánu, pripravujeme na jeseň 2010

“Raj na zemi neexistuje, až na nepatrné výnimky” – Jean Renoir

Zápisky z expedície po Srí Lanke 17.11. – 3.12.2004

Napriek tomu, že fotografie z južnej oblasti (Koggala, Galle) sú vzhľadom na prírodnú katastrofu z 26.12.2004 už minulosťou, dravá Srí Lanská príroda a húževnatý národ dokázali obnoviť zničenú nádheru tejto exotickej krajiny .

Srí Lanka v kocke

Hlavné mesto: Colombo
Rozloha: 65.610 km2
Počet obyvateľov: 18,5 mil.
Úradný jazyk: sinhalčina, tamilčina, angličtina
Náboženstvo: budhistické, hinduistické, kresťanské, islamské
Mena: srí lanská rupia
Časový posun: + 5 hod. k CET

Srí Lanka v zastávkach

Anuradhapura – bývalé sídelné mesto kráľov
Colombo – hlavné mesto a letisko
Dambulla – jaskynné chrámy so sochami a maľbami
Galle – baroková holandská pevnosť, obchody a trh
Kandy – botanická záhrada, biely budha, chrám, tanečná šou, slony
Nuwara Eliya – vodopád, anglické sídlo, čajové plantáže
Pinnawela – sloní sirotinec 
Polonnaruwa – bývalé  hlavné mesto kráľovstva, budhovia v skale, opice
Ratnapura – ťažisko drahokamov
Sigiriya – 150 m vysoká Levia skala so zvyškami mesta
Yala National Park – prírodná rezervácia, Slonia skala

Srí Lanka v heslách

 
“slnko“ – Je skutočne rovníkové. Opaľuje ešte viac, ako by človek dúfal. Prvé dva dni je potrebný krém so silným faktorom, ale aj keby vám pokožka sčervenala, domorodci vám vedia zohnať 100 %-nú záchranu - prírodný produkt, ktorý niektorým srílančanom rastie doma v záhrade – aloe vera. Keď vám dužinou z živej rastliny potrú červené miesta, do rána vám zhnednú. Dá sa tu zakúpiť aj hotový gél.

„voda“ – Všetky brehy ostrova omýva Indický oceán. Je veľmi teplý a na niektorých miestach sú také veľké vlny, že v nich môže človek stáť a nechať sa nimi masírovať. Keď si chcete zaplávať, treba spravidla prekonať prvé tri vlny a za nimi už je potom oceán Aloe vera v záhrade pri jazere                                             pokojný, čistý a nekonečný.

„vzduch“ – Má príjemnú vlhkosť, je stopercentne čistý a okrášľuje pleť rovnako dobre ako láska a radosť.

„pláže“ – Hebké, piesčité a veľmi veľmi teplé. Cez deň sa po nich naboso chodí len ťažko a bez uteráka si do piesku neľahnete. V noci po nich behajú kraby. Tie sú ale plaché a na ľudí neútočia. Domorodci po jednom drinku tvrdia, že hryzú len bielych. Majú zmysel pre humor . Pri troške šťastia môžete po západe slnka uvidieť aj korytnačku.

 „korytnačky“ – Už nie je veľa miest na svete, kam chodia morské korytnačky klásť vajíčka. Na Srí Lanku vraj chodí „všetkých sedem druhov“. A ľudia im tu pomáhajú. Zriaďujú pre ne skromné farmy, do ktorých prenášajú vajíčka po nakladení, aby ich čo najviac uchránili pred prirodzenými škodcami. Po vyliahnutí umiestňujú malé korytnačky do nádrží s vodou a až keď dosiahnu bezpečnej veľkosti, púšťajú ich do oceánu. Ich starostlivosť je priam dojemná.  

„ľudia“ – Najusmievavejší na svete. Radi hrajú na bubny, spievajú, tancujú, nikam sa neponáhľajú a majú čas na seba navzájom aj na vás. Dá sa s nimi dohovoriť po anglicky, niekedy aj po nemecky a po rusky.

„oblečenie“ – Ešte veľa žien nosí štýlové šaty (sárí) v prekrásnych farbách a veľmi im to svedčí. Tradičným oblečením mužov je sukňa uviazaná na bruchu na uzol a košeľa s krátkym rukávom. Vedia sa však obliecť aj ako Európania.

„rybári“ – Takmer každý, kto žije na pobreží, je aj rybárom. Tí najchudší lovia len pomocou prútov. V oblastiach s veľkými vlnami si upevňujú ďalej od brehu drevené bidlá, na ktorých sedia, aby ich vlny neodniesli k brehu. Bohatší rybári lovia z lodí.

„rybárčenie“ – Je najčastejšou obživou obyvateľov ostrova a dodáva pobrežiam akčnú atmosféru. Keď zapadne slnko, môžete pozorovať na vode množstvo svetielok, ako keby v diaľke viedla autostráda. To ale celú noc plávajú rybárske člny na miesta, kde ráno – pred úsvitom – lovia svoju korisť. Pokrmy z takto čerstvo nachytaných rýb sa ani nedajú porovnávať s mrazenými potvorami z našich supermarketov.

„ovocie“ – Exotika a raj. Najchutnejšie sú ananásy, ktoré sa dajú konzumovať surové a sú úžasne sladké a jemné. Zoznámite sa aj so skutočnou chuťou banánu, ktorý dozrel na strome a nie v kamióne a môžete ochutnať aj červený banán. Ovocie je najlepšie kupovať v samostatných stánkoch veľkých ako naše PNS. Často sú otvorené nonstop, lebo majiteľovi sa neoplatí všetko odnášať a zasa prinášať. Nečudujte sa, keď vám aj tie najlepšie lahôdky budú baliť do novinového papiera, nič lepšie asi nemajú.  

„vegetácia“ – Je bujná a hojná. Ľahko objavíte čajové, ryžové alebo kaučukové plantáže. A uvidíte palmy so žltým kokosom, ktorý ukrýva akúsi domácu limonádu. Okrem paliem sa tu rovnako dobre darí aj orchideám.  

„strava“ – Nielenže tu rastie veľa druhov korenia, oni ich aj veľa druhov používajú pri príprave jedla. Hotely už vedia, že pre Európanov nemajú variť tak štipľavo, ako pre domorodcov, ale v reštaurácii sa treba dohovoriť vopred. Slíže s chilli korením, ktoré tu papkajú dvojročné deti namiesto čokolády, by vám mohli ľahko vohnať do očí slzy. Napriek tejto úchylke je však jedlo mimoriadne chutné, predovšetkým kura s ryžou, všetky druhy rýb a opekané kraby. Budhisti mäso z veľkých zvierat nejedia, ale pripraviť ho vedia dobre.

„stolovanie“ – Pre cudzincov prestierajú príbory, ale sami jedia väčšinou rukami aj v najslušnejšej reštaurácii. Kedykoľvek sa k nim môžete pridať a po jedle vám automaticky prinesú misku s vodou na umytie rúk.

„príroda“ – Je ešte vždy divoká a neskrotená, plná exotických zvierat. V záhrade za domom môžete na palmách pozorovať opice a v rieke vidieť krokodíla. Pred jašteričkami a hmyzom vás v noci ochránia dômyselné dymové špirály. Ľudia sú tu veľmi spätí s prírodou a vážia si aj zdanlivo nepodstatné veci. Keď napríklad dievča dostane prvýkrát menštruáciu, rodina usporiada na jeho počesť veľkú oslavu. Panenstvo je tu ešte vždy podmienkou sobáša.

„drahokamy“ – Je možné vidieť ako ich ťažia aj ako ich opracúvajú a tiež ako vám z nich vyrobia šperk podľa vášho želania. Keby táto úrodná krajina nebola tak dlho anglickou kolóniou, bola by už dávno bohatšia ako celá Európa.

„slony“ – Zhromažďujú ich do rezervácií, lebo tieto zvieratá majú obrovskú spotrebu dreva a doslova planírujú okolie. Kedysi ich používali aj na ťažké práce a dodnes ich vedia výborne cvičiť a predvádzať turistom. Povoziť sa na slonovi je menej nebezpečné ako na koni, lebo je rozumnejší, ohľaduplnejší a pokojnejší. A napriek tomu takáto fotka má pre nás ešte vždy väčšiu cenu.

„budhizmus“ – Je tu najrozšírenejšie náboženstvo. Tak ako kresťania uctievajú Ježiša Krista, budhisti uctievajú Gautama Buddhu. Jeho sochy v nadživotnej veľkosti je možné vidieť vytesané do skaly alebo vyrobené z dreva či z kovu a natreté bielou alebo zlatou farbou. Fotiť sa s Buddhom nie je zdvorilé, lebo sa tým človek snaží robiť rovným alebo dôležitejším od boha. Do chrámov a na sväté miesta treba vstupovať bosí. Vo veľkých mestách si topánky môžete odložiť v šatni na topánky pri vchode do chrámu. Tu sa tiež dajú kúpiť živé kvety, ktoré vnútri chrámu kladiete postupne na oltár a v duchu vyslovujete svoje želania.

„mnísi“ – Budhistickí mnísi sa obliekajú do oranžovej látky a sú najváženejšími občanmi ostrova. Dokonca aj prvé dve miesta v autobuse sú rezervované pre mníchov a až nasledujúce dve pre tehotné ženy. Keď zomrie obyčajný človek, zavesia cez cestu biele trojuholníkové vlajočky, keď zomrie mních, zavesia žlté.  

„školy“ – V školách vyučujú mnísi. Deti chodia do školy v bielych rovnošatách. Učia sa tri reči – sinhalčinu (reč budhistov), tamilčinu (reč hinduistov) a angličtinu (reč bývalých kolonizátorov). Školská dochádzka začína v 6-tich rokoch dvojročnou prípravkou. Po nej nasleduje desaťročná škola. Je možné pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ktorá už nie je povinná.

„doprava“ – Dávajte veľký pozor pri prechádzaní cez cestu. Jazdí sa vľavo! Takže treba postupovať presne opačne, než ako sme navyknutí. Najskôr pozrieť doprava a až potom doľava. Po menej frekventovaných cestách chodia všetky vozy uprostred, aby nezrážali chodcov a cyklistov, ktorí chodia po krajniciach. Až keď už sú si dve autá veľmi blízko, vyhnú sa sebe za hlasitého trúbenia. Nemajte však stres. Tu po sebe vodiči netrúbia, aby si vynadali, ale aby sa o sebe vzájomne informovali. Je to prejav záujmu a nie arogancie, ako sme zvyknutí doma. Tiež sa netreba desiť z toho, že vodiči predbiehajú aj v neprehľadných zákrutách. Práve trúbením si takéto manévre umožňujú.

„taxi“ – Premávajú tu tzv. tuk-tuky, čo sú trojkolky motoricky podobné motorke. Dosahujú max. rýchlosť 80 km / hod., nemajú dvere a zoberú najviac troch pasažierov okrem vodiča.

„nákupy“ – Darčekové predmety zakúpené na pláži sú spravidla lacnejšie ako v obchodoch. Mimoriadne lacné sú ručne vyrábané predmety z dreva a kokosu, mušle vylovené z oceánu a drahokamy (či už voľné alebo v šperkoch). Výborným darčekom sú pravé cejlonské čaje, korenie, krémy, oleje či esencie. Veľmi dobre sa dajú nakúpiť aj látky orientálnych vzorov, plážové sukne a tričká s exotickou potlačou.   

Srí Lanka je znova pripravená ukázať svoju krásu turistom a práve turistický ruch je jednou z foriem pomoci tejto nádhernej krajine!

Svetu mier a “Dovidenia na Srí Lanke”
Irena Chrapanová

BRATISLAVA – 6. vychádzka, 10.10.2010, nedeľa

Tradične po obede. Program prispôsobíme želaniam záujemcov. Môžete nám písať na BLOG.