SRÍ LANKA MI MENÍ ŽIVOT – rozhovor

Rozhovory s mensanmi v “koronténe” (karanténa kvôli korone) prinášajú svedectvá o mimoriadnych udalostiach roku 2020. Konkrétne sa zameriavajú na tých, ktorí uviazli počas prvej vlny pandémie korona vírusu v zahraničí. A nebolo ich málo!

Po vyhlásení pandémie na jar tohto roku sme ostali všetci zaskočení a izolovaní doma, kde zastihli opatrenia teba? Aké si mala plány?

Mňa tieto opatrenia nezastihli. Aj keď som mala v pláne sa na Slovensko práve v tom čase vrátiť. No zvláštna zhoda náhod mi naordinovala moju najdlhšiu dovolenku v živote a v období TOP sezóny som sa prechádzala po vyľudnenej pláži na Srí Lanke. A v oceáne som sa pri plávaní stretla tvárou v tvár s karetou obrovskou. Zízala na mňa!

Ako dlho nakoniec trvala tvoja izolácia a ako vyzeral tvoj bežný deň?

Záleží na tom, čo je pre nás izolácia. Iné je byť na uzatvorenom ostrove v oceáne a iné je byť na tom uzatvorenom ostrove zatvorený v rámci týždňových zákazov vychádzania. Asi si domyslíte, že to druhé vás naučí z toho prvého mať radosť namiesto trápenia
Na Srí Lanke som bola od 1.3. do 27.6.2020, ale prvé dva týždne som ešte netušila, čo príde. Až keď sa v piatok 13-teho vrátili moji klienti domov na Slovensko, začala som s nimi prežívať, čo nám situácia priniesla. Zákaz hromadnej dopravy mimo SR. Domáca karanténa. Rúška. A v mojom prípade aj zákazy vychádzania. Zahlásenie sa na polícii (aby vedeli, kde budem poslúchať nariadenia). A pokusy nájsť cestu späť domov (našťastie márne).

Môj bežný deň začínal veľmi skoro ráno. Cvičila som jogu, upratovala (pre väčšie bezpečie som vyfasovala vlastné čistiace prostriedky), chystala si raňajky, pokojne ich jedla, kŕmila som zvieratá, pracovala na počítači, varila obed, jedla, pracovala a keď nebol zákaz vychádzania, išla som si zaplávať do oceánu. Tiež som sledovala správy, čítala si, vzdelávala sa a komunikovala s mojimi „najbližšími“.

Všetci sme si počas izolácie uvedomili, ako rýchlo sa môže zmeniť život, o čom si rozmýšľala ty, keď si nevedela ani kedy sa dostaneš domov?

Začala som riešiť úplne banálne veci a paradoxne som tak získala pokoj na duši. Tiež som si oveľa viac vážila každého kontaktu, dokonca aj na úkor mojich úloh a pracovných aktivít – pri mne dosť nezvyčajné. V tej najväčšej izolácii som oplakala aj smrť švába. No mal pravdu priateľ, keď tvrdil, že príde druhý A prileteli vtáky, prišla mačka. Aj fenečka pribehla z ulice za mnou a už sa vracala. Ak by som na tom mieste zostala o niečo dlhšie, už by tam bola vybudovaná zoologická záhrada.

Tiež sa zo mňa stal trpezlivý pestovateľ všetkého, čo bolo pri ruke. Každej rastlinke manga som pomáhala na svet (kôstka je veľmi tvrdá) a z každého zjedeného ananásu vnikol nový život. Aj keď pravdou je, že nie všetky pokusy skončili úspechom. Niečo mi pojedli kravy, niečo dikobraz, ale mangovník Márie Terézie (na Srí Lanke už túto panovníčku od 13.5.2020 poznajú) vraj stále žije a chodia mi ho aj polievať

Irenka ty máš cestovnú kanceláriu, ako celá situácia zmenila tvoj život a pracovné a cestovateľské plány?

Plány? Áno, tie zmenila hlavne spôsobom ich vygumovania z kalendára. Zenový mních by z toho mal isto radosť. A ja sa to už tiež učím. Bežala som životom ako dostihový kôň. Teraz síce mykám plecom, ale inak už kráčam rozvážnejšie. Upratujem, starám sa viac o seba, robím zmeny a pozorne si vychutnávam obyčajné okamihy.

Posledné roky bolo cestovanie dostupné prakticky pre každého, lacnejšie letenky a možnosti po celom svete. Momentálne to vyzerá, že letenky budú opäť „drahším tovarom“. Stane sa cestovanie, najmä do vzdialenejších destinácii, znova skôr luxusom, ako to bolo kedysi?

Ceny leteniek nebudú určite jediná vec, ktorá nás začne limitovať. Pre niekoho to budú financie, pre iného neochota tráviť čas v spoločnosti veľkej skupiny ľudí a pokiaľ sa zníži záujem, zhorší sa aj dostupnosť. Našťastie ale žijeme v duálnom svete, kde je všetko zlé na niečo dobré. A viac miesta na pláži, na námestí aj na koncerte bude fajn…

Odhliadnuc od všetkého, čo pre teba znamená cestovanie?

Cestovanie pre mňa znamená možnosť spoznávať svet – ľudí, krajiny, prírodu, kultúru, filozofiu, praktické spôsoby žitia a prežitia. Tiež tak získavam inšpiráciu pre môj vlastný život. No a v neposlednom rade je to psychický relax; ale nie taký meditačný a nič nerobiaci, naopak, je to často adrenalín a množstvo nezabudnuteľných zážitkov k tomu.

Mensa je tiež medzinárodná organizácia. Čo pre teba znamená?

Mensa sú pre mňa ľudia z celého sveta, ktorí majú niečo spoločné. Je mi sympatické, že akýmsi mottom tejto organizácie je pomáhať svetu stať sa lepším, krajším, premyslenejším. Na druhej strane môžem v tejto spoločnosti objavovať aj seba a ľahšie tak vidieť, že to tí moji najbližší nemôžu mať so mnou ani trocha jednoduché

Čo by si dodala na záver?

Že k životu nie je potrebná skriňa plná šiat, make-up či salón krásy. Oveľa dôležitejšie je riešiť skutočne podstatné veci a tými nepodstatnými sa nezdržiavať. Nech zostane čas aj na radosť, na lásku, na uvedomenie si vlastného pocitu šťastia, na spánok spravodlivých a na priateľov verných A nech je hlavne všetko „no problem“

Ďakujem za rozhovor a dúfam, že sa stretneme na cestách.

Článok na podobnú tému: SRÍ LANKA MI PLNÍ SNY – rozhovor

Rozhovor bol v autorizovanej podobe zverejnený v časopise mensa SLOVENSKO 2020/12
Pýtala sa 1. podpredsedníčka Rady Mensy Slovensko, pani Hana Dojčanová
Odpovedala jej konateľka LIBER s. r. o., Irena Chrapanová
Dňa 25.9.2020, Slovensko – Bratislava