SRÍ LANKA MI MENÍ ŽIVOT – rozhovor

Rozhovory s mensanmi v “koronténe” (karanténa kvôli korone) prinášajú svedectvá o mimoriadnych udalostiach roku 2020. Konkrétne sa zameriavajú na tých, ktorí uviazli počas prvej vlny pandémie korona vírusu v zahraničí. A nebolo ich málo!

Po vyhlásení pandémie na jar tohto roku sme ostali všetci zaskočení a izolovaní doma, kde zastihli opatrenia teba? Aké si mala plány?

Mňa tieto opatrenia nezastihli. Aj keď som mala v pláne sa na Slovensko práve v tom čase vrátiť. No zvláštna zhoda náhod mi naordinovala moju najdlhšiu dovolenku v živote a v období TOP sezóny som sa prechádzala po vyľudnenej pláži na Srí Lanke. A v oceáne som sa pri plávaní stretla tvárou v tvár s karetou obrovskou. Zízala na mňa!

Ako dlho nakoniec trvala tvoja izolácia a ako vyzeral tvoj bežný deň?

Záleží na tom, čo je pre nás izolácia. Iné je byť na uzatvorenom ostrove v oceáne a iné je byť na tom uzatvorenom ostrove zatvorený v rámci týždňových zákazov vychádzania. Asi si domyslíte, že to druhé vás naučí z toho prvého mať radosť namiesto trápenia
Na Srí Lanke som bola od 1.3. do 27.6.2020, ale prvé dva týždne som ešte netušila, čo príde. Až keď sa v piatok 13-teho vrátili moji klienti domov na Slovensko, začala som s nimi prežívať, čo nám situácia priniesla. Zákaz hromadnej dopravy mimo SR. Domáca karanténa. Rúška. A v mojom prípade aj zákazy vychádzania. Zahlásenie sa na polícii (aby vedeli, kde budem poslúchať nariadenia). A pokusy nájsť cestu späť domov (našťastie márne).

Môj bežný deň začínal veľmi skoro ráno. Cvičila som jogu, upratovala (pre väčšie bezpečie som vyfasovala vlastné čistiace prostriedky), chystala si raňajky, pokojne ich jedla, kŕmila som zvieratá, pracovala na počítači, varila obed, jedla, pracovala a keď nebol zákaz vychádzania, išla som si zaplávať do oceánu. Tiež som sledovala správy, čítala si, vzdelávala sa a komunikovala s mojimi „najbližšími“.

Všetci sme si počas izolácie uvedomili, ako rýchlo sa môže zmeniť život, o čom si rozmýšľala ty, keď si nevedela ani kedy sa dostaneš domov?

Začala som riešiť úplne banálne veci a paradoxne som tak získala pokoj na duši. Tiež som si oveľa viac vážila každého kontaktu, dokonca aj na úkor mojich úloh a pracovných aktivít – pri mne dosť nezvyčajné. V tej najväčšej izolácii som oplakala aj smrť švába. No mal pravdu priateľ, keď tvrdil, že príde druhý A prileteli vtáky, prišla mačka. Aj fenečka pribehla z ulice za mnou a už sa vracala. Ak by som na tom mieste zostala o niečo dlhšie, už by tam bola vybudovaná zoologická záhrada.

Tiež sa zo mňa stal trpezlivý pestovateľ všetkého, čo bolo pri ruke. Každej rastlinke manga som pomáhala na svet (kôstka je veľmi tvrdá) a z každého zjedeného ananásu vnikol nový život. Aj keď pravdou je, že nie všetky pokusy skončili úspechom. Niečo mi pojedli kravy, niečo dikobraz, ale mangovník Márie Terézie (na Srí Lanke už túto panovníčku od 13.5.2020 poznajú) vraj stále žije a chodia mi ho aj polievať

Irenka ty máš cestovnú kanceláriu, ako celá situácia zmenila tvoj život a pracovné a cestovateľské plány?

Plány? Áno, tie zmenila hlavne spôsobom ich vygumovania z kalendára. Zenový mních by z toho mal isto radosť. A ja sa to už tiež učím. Bežala som životom ako dostihový kôň. Teraz síce mykám plecom, ale inak už kráčam rozvážnejšie. Upratujem, starám sa viac o seba, robím zmeny a pozorne si vychutnávam obyčajné okamihy.

Posledné roky bolo cestovanie dostupné prakticky pre každého, lacnejšie letenky a možnosti po celom svete. Momentálne to vyzerá, že letenky budú opäť „drahším tovarom“. Stane sa cestovanie, najmä do vzdialenejších destinácii, znova skôr luxusom, ako to bolo kedysi?

Ceny leteniek nebudú určite jediná vec, ktorá nás začne limitovať. Pre niekoho to budú financie, pre iného neochota tráviť čas v spoločnosti veľkej skupiny ľudí a pokiaľ sa zníži záujem, zhorší sa aj dostupnosť. Našťastie ale žijeme v duálnom svete, kde je všetko zlé na niečo dobré. A viac miesta na pláži, na námestí aj na koncerte bude fajn…

Odhliadnuc od všetkého, čo pre teba znamená cestovanie?

Cestovanie pre mňa znamená možnosť spoznávať svet – ľudí, krajiny, prírodu, kultúru, filozofiu, praktické spôsoby žitia a prežitia. Tiež tak získavam inšpiráciu pre môj vlastný život. No a v neposlednom rade je to psychický relax; ale nie taký meditačný a nič nerobiaci, naopak, je to často adrenalín a množstvo nezabudnuteľných zážitkov k tomu.

Mensa je tiež medzinárodná organizácia. Čo pre teba znamená?

Mensa sú pre mňa ľudia z celého sveta, ktorí majú niečo spoločné. Je mi sympatické, že akýmsi mottom tejto organizácie je pomáhať svetu stať sa lepším, krajším, premyslenejším. Na druhej strane môžem v tejto spoločnosti objavovať aj seba a ľahšie tak vidieť, že to tí moji najbližší nemôžu mať so mnou ani trocha jednoduché

Čo by si dodala na záver?

Že k životu nie je potrebná skriňa plná šiat, make-up či salón krásy. Oveľa dôležitejšie je riešiť skutočne podstatné veci a tými nepodstatnými sa nezdržiavať. Nech zostane čas aj na radosť, na lásku, na uvedomenie si vlastného pocitu šťastia, na spánok spravodlivých a na priateľov verných A nech je hlavne všetko „no problem“

Ďakujem za rozhovor a dúfam, že sa stretneme na cestách.

Článok na podobnú tému: SRÍ LANKA MI PLNÍ SNY – rozhovor

Rozhovor bol v autorizovanej podobe zverejnený v časopise mensa SLOVENSKO 2020/12
Pýtala sa 1. podpredsedníčka Rady Mensy Slovensko, pani Hana Dojčanová
Odpovedala jej konateľka LIBER s. r. o., Irena Chrapanová
Dňa 25.9.2020, Slovensko – Bratislava

SRÍ LANKA MI PLNÍ SNY – rozhovor

Situácia s koronavírusom mnohým zmenila plány. Tí, ktorí chceli preč, museli ostať doma a tí, ktorí sa chceli vrátiť domov, nemohli. V takej situácii sa ocitla aj majiteľka cestovnej kancelárie LIBER – Irena Chrapanová, ktorá pre uzavreté letisko v Colombe ostala na Srí Lanke, kam pricestovala 1. marca. Návrat, ktorý mala v pláne o mesiac, sa odkladá na júl či august, kedy letisko opäť sprístupnia. Nuž, uviaznuť na exotickom ostrove asi nie je to najhoršie, čo sa človeku môže stať. Alebo áno?

S akými pocitmi ste prijali fakt, že sa na Slovensko tak skoro nevrátite?

Dochádzalo mi to na etapy. Najskôr mi letecká spoločnosť EMIRATES stornovala letenky z Dubaja do Viedne. To som ešte verila, že nájdem náhradný spoj. Následne som prišla aj o let z Colomba do Dubaja. Tunajšie letisko ešte vypravovalo lety spoločnosti QATAR AIRWAYS. Ceny jednosmerných leteniek však „leteli“ rýchlo hore a počet letov, ktoré sa naozaj uskutočnili, sa prudko znižoval. Čítala som aj o nešťastníkoch, ktorí kúpili až 8 leteniek, než sa im podarilo odletieť. Túto ruletu som už nebola ochotná podstúpiť. Svetlo nádeje svitlo ešte s českým repatriačným letom, ktorý ma ako rodáčku z Brna bol veľmi ochotný (a dokonca zdarma) zobrať do Prahy, ale nakoniec let zaplnili aj bez slovenských štátnych príslušníkov a deň pred odletom ma zo zoznamu pasažierov vyškrtli. Prišla úľava zo zmierenia sa so situáciou. Inak Slovensko dodnes žiadne lietadlo neposlalo.

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Bolo to aj vo vašom prípade?

Áno. Ale chvíľu mi trvalo, než som to uvidela. Minulý rok som mala taký sen zostať po decembrovom zájazde na Srí Lanke, prežiť tu tak pokojnejšie Nový rok a následne sa po dlhých rokoch nekonečnej práce venovať len sebe a svojmu zdraviu. Zájazd sa ale nekonal, letenky sme presúvali na marec, a tak som musela zostať na Slovensku. Až 13.4.2020, v čase srílanského Nového roku, som si uvedomila, že som tu vlastne naozaj zostala po poslednom zájazde a že sa moje želanie vyplnilo. Len som nikdy nespresnila, na čí Nový rok chcem na Srí Lanke zostať.

Neprekáža vám, že ste tam sama? Ako znášate odlúčenie?

Úplne sama by som bola, ak by som bola na ostrove ako Robinson Crusoe, ale ani ten po čase nebol sám. Skrotil si zvieratká, prišiel Piatok. Ja som na ostrove, kde žije približne 22 miliónov obyvateľov, a mám tu priateľov. A aj tie zvieratká si ma našli. Dokonca mám mačku s menom Saduda. V sinhálčine to znamená pondelok, takže asi viete, kedy ku mne prišla

Prežili ste tam aj zákazy vychádzania ako súčasť opatrení týkajúcich sa pandémie koronavírusu. Ako vnímali bežní ľudia tieto opatrenia?

Podobne ako inde na svete mali tieto opatrenia a aj reakcie na ne svoj vývoj. Chvíľu trvalo, než ľudia pochopili vážnosť situácie. Prvé rúško na tvári som tu videla 18.3.2020. S údivom som tiež sledovala správy o počtoch uväznených ľudí a zadržaných vozidiel z dôvodu porušenia zákazu. No tiež ma potešili videá s policajtmi, ktorí kŕmili prekvapené a po ulici sa prechádzajúce zvieratá. Pre psov (žije ich tu ešte veľa slobodne) dokonca roznášala jedlo charita rovnako ako pre ľudí. Milé bolo tiež video s premiérom (je to bývalý prezident a starší brat súčasného prezidenta), ktorý odpovedal na otázky detí ohľadom opatrení proti šíreniu koronavírusu a veľmi trpezlivo a empaticky vysvetľoval vo všetkých troch úradných jazykoch (sinhálčina, tamilčina, angličtina), ako sa správať.

Sú budhisti (navyše v krajine, ktorá bola stáročia pod koloniálnou nadvládou a skúšaná prírodnými živlami) odolnejší a viac pripravení na podobné „skúšky“ než my?

V krajine nežijú len budhisti, ale aj hinduisti, moslimovia a kresťania. Všetci, ktorí majú nad 15 rokov, prežili tu na južnom pobreží, kde sa nachádzam, cunami (26.12.2004), a teda určite majú väčšiu odolnosť niečo zvládnuť. Zároveň si však myslím, že istú dávku trpezlivej pokory získavajú ľudia úprimne veriaci, a tých tu je skutočne veľmi veľa. Aj to je dôvod, prečo ešte i teraz mávame zákazy vychádzania. Spravodlivo kopírujú všetky cirkevné sviatky, pri ktorých by hrozilo stretávanie veľkého počtu ľudí – od kresťanskej Veľkej noci cez budhistický sviatok Vesak, koniec moslimského Ramadánu až po sviatky Poya (obdobie splnu).

Na Srí Lanke nie ste po prvýkrát a dá sa povedať, že krajinu a jej špecifiká poznáte. Prísť v pozícii turistickej sprievodkyne a žiť tam dlhodobo sú však dve odlišné polohy. Prekvapilo vás niečo v súvislosti s vašim aktuálnym pobytom? Priniesol vám nejaké nové poznania?

Áno, došla som k poznaniu, že by som dokázala žiť pol roka na Srí Lanke a pol roka v Európe a bola by som tak zdravšia a šťastnejšia. Čo sa týka prekvapení, tak mám aj jedno negatívne. Niektorí moji srílanskí susedia pália po večeroch smetie a ráno zvyšky zakopávajú do zeme. Kedysi to mohlo byť fajn, keď ešte neboli potraviny v plastoch či v plechovkách, ale dnes je to šialenstvo a v krajine, ktorá má ministerstvo životného prostredia, som z toho zhrozená!

Podľa mňa patríte k veľmi aktívnym ženám. Rytmus života je však na exotickom ostrove iný než v Európe. Ako sa vám tam zmenil život?

Začala som ho po dlhých rokoch opäť žiť! Na moje prekvapenie sa bez budíka budím okolo piatej a bez náhlenia a hladu si cvičím, pripravujem raňajky, upratujem (to tu treba denne, príroda je veľmi dravá), periem (balila som sa na 14 dní, takže 7 šiat točím celkom poctivo) a varím obed. Keď je na Slovensku 8:00, tu už je 11:30 a tak len trocha pracujem a už som hladná. A nie len ja. Aj zvieratká si zvykli na moje gastronomické služby a že ich tu je! Popoludní chodím plávať, polievať malé mangovníky a ananásy a občas sa vyberiem aj na nákup potravín. Slnko tu zapadá okolo šiestej večer, tak to človeka ženie veci veľmi neodkladať. U nás je len 14:30 a teda opäť sadnem k počítaču a s čím môžem, pomôžem, ale dlho nevydržím. Komunikujem s priateľmi a s rodinou. Vzdelávam sa. Plánujem nové projekty. A len tak-tak stihnem vypiť čaj, využiť ajurvédske produkty od najtrpezlivejšej lekárky na svete a už spím ako drevo, presnejšie ako palma

Osobitou kategóriou v takej exotickej krajine ako Srí Lanka je gastronómia. Otvorili sa vám tu nejaké nové gastronomické obzory?

Hneď niekoľko obzorov! V prvom rade sa ako každý Európan po čase v Ázii teším z každého objavu „našej“ stravy. Keď som tu našla instantnú kašu Nestlé (pšenica, med a datle s medom, 1-3 roky), hneď som sa stretla s pobavenou tvárou a otázkou, či som dieťa, a ja som šťastná ako blcha odpovedala, že hej Tiež som pravidelným odberateľom trojuholníkových syrov Happy kow. Tie máme aj u nás, ale tu je to väčšia vzácnosť. V predajni ich dokonca predávajú aj po kusoch! Tak radšej taktne tajím, že sa o ten poklad občas delím aj s vranami a mačkou.

Druhým obzorom sú potraviny a exotické ovocie, ktoré u nás nie je také bežné. Napríklad veľa druhov ryže, mangá, ananásy, papáje (ktoré chutia ako mangá, ananásy a papáje), baby banány (banánov je tu tiež veľa druhov) a kabaranky (karamboly) vyzerajúce pokrájané ako hviezdy s chuťou jablka, sladký „cesnak“ ukrývajúce mangostány a rambutány (väčšie liči). Z tých doteraz mne neznámych mi najviac chutí dragon fruit (pitaya) podobný ružovému kvetu, v ktorom sa ukrýva biela či purpurová dužina so semienkami veľkosti maku, a passion fruit (marakuja), oranžový plod s príjemne kyslou sopľovitou dobrotou vnútri.

Tretím obzorom sú chute a kvalita, ktoré doma nenájdeme. Napríklad mlieko je doslova smotanové a taký kokteil s banánom a škoricou alebo s avokádom je balzamom pre chuťové bunky. Ďalšou super lahôdkou sú zmrzliny. Tých sa tu vždy idem objesť. A do tretice spomeniem ešte vajíčka, ktoré sa tu predávajú na kusy a do vrecúška vždy dostanete aj trochu slamy ako na Veľkú noc.

Štvrtým obzorom sú ceny, ktoré mi vytvárajú istú úsporu a možnú hojnosť. Ale tiež musím uznať, že aj tu sa za kvalitu platí. Za 1 € síce kúpite 15 vajíčok, ale zasa mlieko má dvojnásobnú cenu než u nás, no pri spomienke na kravičky na lúke ju rada dám. Mimochodom, mne tu voľne sa pasúca krava zožrala mangovník. To muselo byť mlieko!

Piatym obzorom je história gastronómie. Keďže som sa začala učiť sinhálčinu, pekne vidím, ktoré slová, a teda asi aj potraviny, tu pred príchodom Angličanov neboli. Nemajú totiž sinhálske pomenovanie, ale len anglické: maslo, syr, pečivo, džem, cestoviny, kečup, palacinky a moja milovaná zmrzlina… Aj veľa zeleniny sem pricestovalo z Európy. Slávny objaviteľ Albertovho jazera a jeden z objaviteľov prameňa Nílu Samuel Baker navrhol pestovať zeleninu v okolí mesta Nuwara Eliya (v preklade Nové Mesto), ktoré je najvyššie položeným mestom Srí Lanky. Dodnes tam po malých terasovitých políčkach behajú domorodci v šľapkách a zbierajú super chutnú mrkvu, petržlen, reďkovku, uhorky (biele ako reďkovka), zemiaky, cesnak, červenú cibuľu, pór, zázvor a iné „mňamky“.

V čom je miestna kuchyňa odlišná od našej? Zvykli ste si na ňu?

Srílančania v prvom rade obľubujú štipľavé jedlo, čo je isto v trópoch dobré, nakoľko sa im tak zlepšuje trávenie a dezinfikuje tráviaci trakt. Navyše Srí Lanka je krajinou korenia (nie len čaju, ktorý sem priniesli Angličania až v roku 1824). Typickým jedlom Srí Lanky je rice and curry, ryža s prílohami v malých mištičkách, medzi ktorými nájdete šošovicu dál, zeleninu ladies fingers (okra), cviklový šalát či chrumkavý lupienok papadum a najčastejšie kuracie alebo rybacie mäso. Obľúbené sú aj placky roti a kottu roti (pokrájané roti) so zeleninou a vajíčkom, s morskými plodmi, s kuraťom a zeleninou. Kuchyňa je veľmi chutná. No pre mňa je aj tak najviac exotické tropické ovocie.

Keďže ide o inú kultúru a mentalitu, majú tamojší ľudia aj inú filozofiu prístupu k jedlu v porovnaní s tým, čo poznáme u nás?

Áno, ale nebude to len kultúrou a mentalitou. Srí Lanka je predovšetkým krajinou, ktorá má jedla dostatok. Všetko tu rastie neskutočne rýchlo. Palmové kokosy aj ryžu z poľa môžete zberať aj 4 x ročne! Preto tu človek nemá také veľké obavy, že nebude mať zajtra čo jesť. Ďalším faktorom je podnebie – vo vysokých teplotách sa všetko rýchlo pokazí – a tak tu nie je veľkým zvykom odkladať zvyšky. Skôr sa tu nimi kŕmia zvieratká. Ku kultúre stravovania patrí tiež jedenie rukami a to aj v „najnóblovejších“ reštauráciách (tak si ale zároveň všetci poctivo umývajú ruky pred jedlom aj po jedle). S trochou nostalgie si potom môžete pochutiť na srílanskom jedle servírovanom na banánovom liste, s ktorým gazdinke odpadá práca s umývaním riadu.

Tešíte sa domov alebo sa vám bude odchádzať ťažko? Akú skúsenosť, pocit alebo zážitok si prenesiete?

Že úsmev sú najkrajšie šaty, že všetko je „no problem“ (riešenie môže existovať, aj keď ho ešte nepoznáme) a že ak sa stane niečo, čo sa mi nepáči, je to určite dobré pre niečo, čo sa mi nakoniec páčiť bude. Tiež som sa opäť stretla s tým, že rozčuľovať sa znamená škodiť svojmu zdraviu a svojmu zdraviu škodí predsa len blázon. Tu je preto taký človek oprávnene na smiech, a tak sa budem aj mimo ostrov Cejlón snažiť už nebyť za blázna. Na tú prvú otázku ešte neviem odpovedať. Už nežijem zajtra, žiť sa dá len dnes.

Väčšina Slovákov bude pravdepodobne uvedomelo tráviť letnú dovolenku na Slovensku a podporovať ekonomiku. Kam na Slovensku by to lákalo vás? Prípadne ako skúsená cestovateľka dajte nejaký tip.

Slovensko je krásna krajina a napriek tomu, že sme mali u nás v cestovke túto destináciu 12 rokov v ponuke, predávala sa vážne najhoršie zo všetkých! Tak snáď aj tu prišiel čas na zmenu. Čo máme, zistíme, až keď to stratíme. Po domácom väzení možno bude mať  Slovensko pre Slovákov inú farbu, vôňu a chuť. Osobne najviac odporúčam Bardejov a drevené kostolíky. Pri ceste z Bratislavy sa dá navštíviť aj ďalšia UNESCO ponuka: skanzen Vlkolínec, Spišský hrad, gotická Levoča. Krásna je aj UNESCO lokalita Banská Štiavnica s hradom, zámkom, kalváriou a pri nej kaštieľ Svätý Anton, kamenné more Vyhne, kúpele Sklené Teplice. Nádherné sú hrady Považia, po ktorých som vláčila svojho otca už ako 12-ročná s automapou na kolenách a s túžbou ich všetky „dobyť“. Prajem preto cestovateľom podobnú radosť z objavovania, možno niekedy aj spoločnú.

Článok na podobnú tému: SRÍ LANKA MI MENÍ ŽIVOT – rozhovor

Rozhovor bol v neautorizovanej podobe zverejnený v časopise Jednota 2020/VII
Pýtala sa šéfredaktorka časopisu, pani Denisa Pogačová
Odpovedala jej konateľka LIBER s. r. o., Irena Chrapanová
Dňa 6.6.2020, Slovensko – Bratislava a Srí Lanka – Polhena